Service learning je stratégia, ktorá dokázateľne rozvíja občianske kompetencie, definované ako vedomosti, zručnosti a postoje potrebné na aktívne občianstvo a účasť na živote spoločnosti (Brennan & Railey, 2017). Service learning je navrhnutý tak, aby kultivoval občianske postoje, presvedčenia, vedomosti a zručnosti, ktoré rozvíjajú schopnosť mladých ľudí byť agentmi zmien v spoločnosti (Billig et al., 2005). Existujúci výskum dokazuje, že mladí ľudia, ktorí sú zapojení do SL, preukazujú väčšiu občiansku zodpovednosť v porovnaní so svojimi rovesníkmi, ktorí sa na takýchto aktivitách nezúčastňujú (Billig, 2000; Johnson & Notah, 1999). Scales et al. (2000) v štúdii na stredných školách zistili, že počas školského roka si študenti zapojení do SL zachovali záujem o sociálne blaho druhých a v porovnaní s kontrolnou skupinou výrazne zvýšili svoju vieru v účinnosť svojej pomoci. Štúdia Hart a Wandeler (2018) naznačila, že service learning môže podporovať rozvoj občianskeho angažovania a kompetencií študentov stredných škôl. Konkrétne, priama interakcia s členmi komunity mala pozitívny vplyv na občiansky rozvoj žiakov. Service learning má silný potenciál na posilnenie občianskej účinnosti, občianskeho angažovania a občianskej angažovanosti vo všeobecnosti (Díaz et al., 2019; Hart et al., 2007). Empirické štúdie naznačujú, že účasť na service learning je spojená s vyššou mierou občianskej angažovanosti po ukončení štúdia, vrátane dobrovoľníctva, najmä ak sú programy kvalitne navrhnuté a zahŕňajú reflexiu (Lin, 2025; Maravé-Vivas et al., 2022; Laven & Paudel, 2025).
Zdroje:
Brennan, J., & Railey, H. (2017). The civics education initiative 2015–17. Education Commission of the States. https://eric.ed.gov/?id=ED576184
Billig, S. H. (2000). Research on K–12 school-based service-learning: The evidence builds. Phi Delta Kappan, 81(9), 658–664. http://digitalcommons.unomaha.edu/slcek12/3
Billig, S. H., Root, S., & Jesse, D. (2005). The relationship between quality indicators of service-learning and student outcomes: Testing professional wisdom. In S. Root, J. Callahan, & S. H. Billig (Eds.), Advances in service-learning research: Vol. 5. Improving service-learning practice: Research on models to enhance impacts (pp. 97–115). Information Age.
Díaz, K., Ramia, N., Bramwell, D., & Costales, F. (2019). Civic attitudes and skills development through service-learning in Ecuador. Journal of Higher Education Outreach and Engagement, 23(3), 124–144. https://openjournals.libs.uga.edu/jheoe/article/view/1524
Hart, D., Donnelly, T. M., Youniss, J., & Atkins, R. (2007). High school community service as a predictor of adult voting and volunteering. American Educational Research Journal, 44(1), 197–219. https://doi.org/10.3102/0002831206298173
Hart, S., & Wandeler, C. (2018). The impact of action civics service-learning on eighth-grade students’ civic outcomes. International Journal of Research on Service-Learning and Community Engagement, 6(1), Article 11. https://doi.org/10.37333/001c.6878
Johnson, A. M., & Notah, D. J. (1999). Service learning: History, literature review, and a pilot study of eighth graders. The Elementary School Journal, 99(5), 453–467. http://www.jstor.org/stable/1002299
Laven, A., & Paudel, K. (2025). Impact of service-learning on civic engagement: A systematic review.
Lin, X. (2025). Service-learning and long-term civic engagement outcomes. Studies in Higher Education.
Maravé-Vivas, M., Salvador-García, C., Gil-Gómez, J., & Chiva-Bartoll, Ó. (2022). Does service-learning promote civic attitudes and skills? A longitudinal study. Sustainability, 14(5), 1–14. https://doi.org/10.3390/su14052826
Scales, P. C., Blyth, D. A., Berkas, T. H., & Kielsmeier, J. C. (2000). The effects of service-learning on middle school students’ social responsibility and academic success. The Journal of Early Adolescence, 20(3), 332–358. https://doi.org/10.1177/0272431600020003004